Príbeh prvý - Trixo
Trixo bol náš prvý „papierový psík“. Bol to nemecký boxer zlatej farby s bielymi ponožkami a maskou. Plne zodpovedal našim predstavám o dokonalom psovi. Niekde tu sa začala moja láska k „buchnutým papuľkám“. Plánovala som s Trixom chodiť na výstavy a zvažovala jeho pôvod – rodokmeň a typ. Rodokmeň mal ukážkový a ako typ bol excelentný. Celá šťastná som si ho doniesla domov. Na šteňa bol krásne vysoký, s veľkými labkami, ale dosť chudý. Na druhý deň sme boli objednaní na tetovanie, ale už doma som si všimla, že jeho exkrementy nie sú v poriadku. Bohužiaľ, tetovanie a stres jeho stav zhoršili. Večer bol už slabučký a vracal. A tak začal náš boj o jeho prežitie. Potvrdila sa parvoviróza. Nebudem vám ani rozpisovať, čo všetko sme museli zvládnuť a o všetkých tých chorobách, ktoré chudáčik za svoj život nazbieral. Nazbieral azda všetko, čo nazbierať šlo... Z tých najzávažnejších spomeniem okrem parvovirózy aj dyspláziu, zápal slinnej žľazy, kolaps srdca, artritídu a mozgovú porážku. Asi vytušíte, že jeho psia lekárnička mala väčší objem, ako tá naša. I napriek všetkému sme doma Trixa milovali a zažili sme spolu veľmi veľa zábavy a radosti. Bol výnimočne dobrosrdečný, mal rád ľudí a deti miloval. A ako rodinu nás veľmi posilnil. Pred tromi rokmi nás vo veku 10. rokov opustil – bohužiaľ, druhú mozgovú porážku už nezvládol... Stále na Trixa s láskou spomíname. Bol to proste člen našej rodiny. Dlhý čas sme ho nedokázali niekým ,,nahradiť". A preto do našej rodiny namiesto psíka pribudla mačka. A nie iba jedna...
Príbeh druhý – Kubko a Čičo
Náš smútok v duši vycítili mačky na našom letnom dome. Najprv sme nechceli žiadne zviera, pretože bolesť zo straty bola veľmi silná. Kubko a Čičo nám robili spoločnosť celé dlhé leto. Leto sa však skončilo a my sme si na nich tak zvykli, že myšlienka na to, ako tam zostanú sami, bola nereálna. Áno – pôjdu s nami do bytu. Na nové prostredie si zvykli rýchlo. Bohužiaľ na jar, po návrate na chatu, sa bojazlivý Kubko zľakol a jeho prvá cesta bola pod kolesá práve prechádzajúceho auta. Nemusím opisovať svoj smútok v srdci. Aby sa to nestalo aj Čičovi, zobrala si ho kamarátka a u nej v byte šantí dodnes. A ja som sa rozhodla si splniť svoj detský sen – kúpiť si britskú modrú mačku.
Príbeh tretí – Briťáci
Ako náhle som narazila na prvú chovateľskú stanicu, ktorá mala britského modrého kocúra, neváhala som a dohodla si návštevu. Carlos mal vtedy iba 4 týždne. Ale bol tam ešte jeden kocúr, starší o 8 týždňov z druhého vrhu - Benji vo farbe lila. Neváhali sme a zarezervovali sme si ich oboch. Pripravili sme im doma vyslovene mačací raj. Majú niekoľko veľkých preliezok, hračiek, niekoľko druhov krmiva. A dali sme im pristaviť aj zimnú záhradu, aby boli aspoň trochu spätí s prírodou. Proste - raj. Už nikdy som nechcela, aby sa zopakovalo to, čo sa stalo Kubkovi a tak sú naše mačky výlučné v uzavretom domácom prostredí. Sú to nádherní plyšoví medvedici, i keď nie až tak kontaktní a aktívni. Je to proste povaha briťákov. Chýbal nám tu nejaký živel...
Príbeh štvrtý – Nórky
V Bratislave sa konala výstava mačiek a my sme sa zamilovali do nórskych lesných mačiek. Prvá cesta po výstave bola k internetu. Hľadali sme všetko o tomto krásnom plemene. A narazili sme na chovateľskú stanicu v Nemecku, kde sme sa okamžite zamilovali do Xavia. Asi ani nemusím písať, že akcia „guľový blesk“ prebehla bleskovo a o tri týždne tu bol on – krásny strieborný nórsky lesný kocúr Xavio. V tej dobe práve prišiel na svet náš druhý kocúrik – čiernobiely Axel z chovu z Prahy. Ten k nám zavítal na konci februára a uzavrel našu mačaciu svorku. Nórske mačky ma uchvátili svojou povahou a na mojich stránkach sa o nich dozviete určíte omnoho viac. O typológii, o povahách, o štandardoch a podobne. Takéto krásne a majestátne plemeno mačiek si totiž zaslúži čo najväčšiu informovanosť. Xavio bol jediný strieborný nórsky lesný kocúr na Slovensku. Kamarátka ma ,,uchlácholila", aby som to s ním skúsila na výstave. Povedala som si, prečo nie? Výstavy sme zvládali veľmi dobre. Dostávali sme CACíky a CACIBíky jedna radosť. Užívala som si každú výstavu a zoznámila som sa s chovateľmi rôznych plemien. Mačacie výstavy ma bavia. Xavio skončil ako Interchampion a bol kastrovaný - začal nás totiž „hnevať značkovaním“. Teraz je z neho spokojný kocúrik, ktorého sme zbavili starostí o mačky. Budete ho môcť občas vidieť na nejakej výstave, ale už v triede kastrátov. Axel má bohužiaľ fóbiu z cestovania, takže ho na výstavách neuvidíte. Všetci naši kocúry sú dnes už kastráti.
Príbeh piaty – Bostoni
Prišiel čas, kedy nám opäť začala chýbať psia spoločnosť. Tento pocit bol intenzívnejší stále viac a viac a keďže sme sa v tom čase práve presťahovali do rodinného domu, bol úplne ideálny čas, aby sme si opäť splnili sen mať psíka v našej rodine. Musím však poznamenať, že sme rodina, ktorá s našimi zvieratkami musí mať stály kontakt, neuznávame psa vonku. Naše zvieratá preto žijú spolu s nami v dome. Aj z toho dôvodu som hľadala plemeno, ktoré by nebolo tak veľké, ako boxer, ale zároveň, aby mu bolo podobné - vzhľadovo aj povahovo. A tak som natrafila na Bostonského teriéra. Je to úžasné plemeno - doslova zmenšenina boxera - ako povahovo, tak aj srdcom. A silno kontaktné k svojej rodine. Na dôvažok, je vhodné tak pre starších ľudí, ako aj pre aktívne športovo založenú rodinu. Vie sa prispôsobiť vašim potrebám. Stačí mu, že je s vami v kruhu svojej rodiny. Keď sme si doniesli Addi domov a začali spoznávať jej povahu a cvičiteľnosť, bolo rozhodnuté. Je to presne to, čo sme hľadali. A preto chceme, aby ste spolu s nami spoznávali, čo sa v tomto malom a úžasnom plemene skrýva.